Menu
Obec Dolné Orešany
ObecDolné Orešany

Fakty a čísla

Základné údaje o obci

Názov obce: Dolné Orešany

Okres: Trnava

Kraj: Trnavský

Počet obyvateľov (k 01.01.2022): 1 384

Rozloha: 1 790 ha

Nadmorská výška: 202 m.n.m

Poloha a popis obce

Obec Dolné Orešany leží na východnom úpätí Malých Karpát v prekrásnom prírodnom prostredí, na severnom okraji trnavskej sprašovej tabule. Obec sa vyvinula v chotári lokality Orešany, písomne doloženej z roku 1235.

Pôdorys obce sa pôvodne podobal písmenu L, ktorého dlhšia strana je preťatá pri kostole hradskou od Trnavy. Táto delí obec na dolný a horný koniec. Ulice obce boli stavané podľa toku miestnych potokov. V prostriedku hlavnej ulice tiekol až do roku 1960 potok prameniaci v údolí Koza a delil ulicu na dve strany. Lemovali ho dva rady líp, z každej strany potoka. Staršie liporadie vidieť i na fotografiách zo začiatku storočia, novšie bolo vysadené na začiatku štyridsiatych rokov.

Veľký prírastok obyveteľstva si vynútil, aby bola obec rozšírená o ďalšie ulice ako Pažiť (Pažic), postavenú v podobe písmena V, ulica Nad zábavou, prvá i druhá Obecná a ulica od kaplnky smerom k horám. Na severnej strane chotára sa tiahnu svahy Malých Karpát, vypínajúce sa do výšky 544 metrov, ktoré tvoria prirodzenú prekážku proti studeným vetrom. Na juhovýchodnej strane pohoria sú len malé pahorkatiny, ktoré sa dajú dobre obrodiť. Juhovýchodná časť chotára s rozsiahlymi plochými náplavovými kužeľmi Parnej a iných potokov v podhorí sa rozprestiera na Trnavskej pahorkatine, západná časť chotára leží v pohorí Malých Karpát s chrbtami z kryštalických bridlíc, kamencov a vápencov. Pahorkatina i juhovýchodné svahy pohoria sú odlesnené a boli tu vybudované vinice až do výšky 300 metrov nad morom. Dva najvyššie vrchy v katastri obce dosahujú výšku 500 metrov nad morom : Bolehlav 535 metrov nad morom, Slepý 544 metrov nad morom. Najnižšie položené miesta sú na Lúkach, Žomberkoch a Štátnych okolo 180 metrov nad morom.

Na pahorkatine i v podhorí sú hnedé a ilimerizované pôdy, v pohorí hnedé lesné pôdy, na vápencoch rendziny. V pohorí sú dubové, hrabové i bukové lesy. V katastri obce sú tri horárne : Koza - doposiaľ slúži svojmu účelu ako byt lesníka, Solírové - slúži lesníkom na rekreačné účely, Šišoretné - horáreň má podobu menšieho kaštiela. Bola prebudovaná na rekreačné zariadenie.

Na Solírovom okrem horárne sú aj dva menšie kaštiele, ktoré v minulosti slúžili ako letohrádky. Katastrálna hranica prechádza aj cez rybáreň Parina, kde štátne lesy majú vybudovanú odchovňu pstruhov. V chotári obce sú tri lokality na okraji hôr, kde boli v menších zoskupeniach postavené rodinné domy, ktoré sú doposiaľ obývané. Nachádzajú sa v časti chotára Kižnare - Vidnarky, Koza a Purbeky. Obec susedí na juhu s obcou Košolná, na severovýchode s Hornými Orešanmi, na západe s obcou Doľany.

V západnej časti katastrálneho územia sa tiahne pohorie Malých Karpát. Jeho prevažná časť je zalesnená. Prevažnú časť porastov tvoria listnaté dreviny, dub, buk, jaseň, hrab a javor. Z ihličnatých drevín je to smrek, borovica a smrekovec opadavý. Pôdy v prednej časti lesa sú tvorené na kryštalických bridliciach a kremencových štrkoch. V zadnej časti katastra sú pôdy na vápencovom podklade.

Dubový porast sa nachádza prevažne na východných svahoch pohoria. Aj napriek prevahe niektorých drevín v jednotlivých lokalitách, porasty sú tvorené zväčša ako zmiešané. Pohľadovú časť pohoria od Dolných Orešian tvoria zľava vrchy Šišorétne, Skalkové, Bolehlav, Žobrák, Maruša a Slepý. V zadnej časti lesa sú úseky nazývané Rovina, Sparištia, Rajná, Pri obrázku, Sovie, Prelámané, Veľký a Malý železník, Holubací vŕšek, Malá rovina, Jágerka, Parina a Vápenice.

Prírodné podmienky

Podnebie obce je mierne, suchozemské. Priemerná ročná teplota v nadmorskej výške 200m je +9°C. Priemerná teplota vo vegetačnom období je 16,5°C.

 

Mesiac Priemerná teplota [°C] Priemerné vodné zrážky [mm]
Január -1 57
Február -0,2 54
Marec 4,4 62
Apríl 9,4 66
Máj 15 79
Jún 17,9 71
Júl 20 75
August 19,2 66
September 15,2 60
Október 9,8 71
November 4,1 77
December 0,1 72

Priemerné mesačné teploty a vodné zrážky

Priemerné ročné vodné zrážky sú 810 mm. Hydrometeorologické pozorovania a merania poukazujú na to, že za posledné roky sa priemerná teplota zvyšuje a vodné zrážky sa znižujú. Začiatok jarných prác pripadá dlhodobo na 11. - 20. marca. Začiatok žatvy obilnín 15. - 20. júla.

Geomorfologické pomery

Časť katastra je súčasťou pohoria Malých Karpát, ktoré výrazne ovplyvnilo zloženie a vývoj pôd na ich juhovýchodných svahoch a v predhorí. Tu vystupujú na povrch kremencové štrky, ktoré sú sčasti pokryté dolomiticko-vápencovými štrkmi (v lokalite Trázniky, Purbeky, Lefteky). V oblasti Parcelárií, Dlhovských, Špindrálov a Kížnarov vychádzajú na povrch kryštalické bridlice.

V oblasti toku Parná je nahromadený podorničný naplavený štrk spolu s pieskom, na ktorých sa vyvinuli lužné pôdy, ktoré v minulosti sčasti podmáčané, slúžili na obhospodarovanie ako lúky. V oblasti Mladých hôr, Ponkov, Pojtov, Špindrálov, Kížnarov a Vídnarok sú ilimerizované pôdy. Na ílovitom podorničí je ornica s vysokým obsahom kryštalických fylitických bridličných štrkov. Tieto pôdy sa v minulosti, ako aj teraz, využívajú prevažne na výsadbu viníc.

V oblasti Zadných a Predných hájov, Greftov, Krátkych Banátov a Výsad sa nachádza ťažká oglejená pôda. V lokalite obce Nad zábavou, Šibenických a Habánskych je ilimerizovaná pôda oglejená.

Predné Kliny tvorí hnedozem glejová. Na časti chotára na Zadných klinoch je hnedozem na spraši. Táto časť chotára spolu s lužnými pôdami okolo toku Parná patrí medzi najúrodnejšie pôdy v katastri obce. Ťažšia obrábateľnosť pôd, vysoký obsah štrkov a kremencového kameňa (ľudovo žabica), predurčovali lokalitu na pestovanie špeciálnych plodín. Bol to hlavne vinič hroznorodý a ovocné dreviny. Potvrdzuje to aj názov obce. Z ovocných drevín sa pestovali hlavne orechy, jablone, čerešne a hrušky ako základné tržné ovocie. Medzi zaujímavé pestované druhy patrili Moruša trnavská, Oskoruša a Mišpula (Neškula).

Použitá literatúra : Publikácia o Dolných Orešanoch